tontafel

Píšem slovo kronika prepadne ma panika kniha kde pravda zaniká ako vietor z riti uniká urýchlene nočnej pani cez deň nemyslím na ňu ani ako otrok v tmavej bani ako krava na šťavnatej zelenej stráni kto pravdu povedať tým kravám bráni? Pravdovravnosť je dobrá krutosť myslel som na “osť-osť” rým ohlodal pravdu na kosť osirel a zostal len cesky “šprým” slovensky to vtip či žart francúzsky skoro “l’art pour l’art” v anglickom pube hra sa “dart” po básni ako cigarete zostal šedý dým sám tomu ťažko uverím život bez konca je asi večný neistý opýtam sa mojej slečny aj nový koniec má začiatok spomeň Erbenovho vodníka uši kabát príď v ňom v piatok prídeš neskoro prídeš v nedeľu nedostaneš svojho podielu neuvarím zdochline predsa večeru nepodporím dáku obžeru zastrč do nohavíc košeľu bo na Morave pejci hudú “Muzika hrála brčáála, brčala, košula z gací trčáála, trčala...” vrácil sem se z močála kvôli rýmu záhorácky ako pravý záhorák premočené spodky sušiť nechám riťou na žeravý kuchyňský sporák po